Vianočné zvyky. Kde sa vzali? Viete, aký je ich význam a symbolika?

nase spravy

Naši predkovia nám s láskou odovzdávali toto duchovné dedičstvo z generácie na generáciu a myslím, že aj v dnešnej dobe majú tradície svoje miesto v našich domovoch. Aké sú tie vaše? Prezraďte ich vašim deťom.

Foto: shutterstock.com

Vo vianočných sviatkoch sa spájali dávne oslavy zimného slnovratu s náboženskými sviatkami narodenia Ježiša Krista. Začínali v deň svätého Martina 11. novembra a končili sa na Troch kráľov 6. januára.

Poďme na ten najhlavnejší a najobľúbenejší. Štedrý deň a večer. Pre mňa osobne večer pokoja a lásky, sila a dôležitosť rodiny, no zároveň večer duchovna. Či už patríme medzi kresťanov alebo nie, jeho čaru podľahneme asi všetci. A to už oveľa skôr, v čase adventu.

Ten ponúka priestor na zahĺbenie sa do svojho vnútra. Môžeme ho spojiť s vnútorným pokáním, skromnosťou, zbavením sa zlozvykov, urovnaním narušených vzťahov, nápravou chýb, či vzájomným odpustením.

Duchovná príprava zohrávala vždy dôležitú úlohu u našich prarodičov. Možno začne človek hľadať zmysel. Zmysel minulosti, budúcnosti ale aj prítomnosti. Smer ďalšieho života a pochopenie vlastných činov. Kresťania, veriaci ho našli v Bohu a jeho učení. Človek je tvorený z tela a duše. Preto si myslím, že duchovná stránka Vianoc nikdy nevyhasne, nech už sa ocitneme v akejkoľvek dobe. A určite u väčšiny z nás na miske váh zďaleka preváži tú materiálnu.

Krásna symbolika adventného venca 

U nás doma na stole nechýba. Netušila som však, že každučká časť má svoj pekný význam. Vyrobený je z viacerých ihličnanov, ktoré prestavujú trvalý život. Vavrín znamená víťazstvo, borovica, cezmína a tis nesmrteľnosť, cédru sa pripisuje sila a uzdravenie. Má aj špeciálny kresťanský symbol, pichľavé listy pripomínajú tŕňovú korunu.

Foto: pixabay – Hans

Okrúhly tvar venca, nemá začiatok ani koniec, symbolizuje večnosť Boha, nesmrteľnosť duše. Šišky, oriešky alebo semienka, ktoré zdobia veniec sú symbolom života a vzkriesenia. Svetlo štyroch sviečok znamená Kristus, svetlo sveta. Všetko spolu vyjadruje nesmrteľnosť a večný život nájdený v Kristovi.

Štedrý deň je predvečerom slávnosti Kristovho narodenia

Popri Veľkej noci a Turíciach patria Vianoce do trojice najväčších cirkevných sviatkov. Ide o sviatok jeho vtelenia, vykúpenia, pokoja a lásky. Deň bol bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky.

Na dedine gazda zavčas rána obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Vianoc a na jeseň priniesli bohatú úrodu. V maštali vložil dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom, aby ich obchádzali choroby. Gazdinka cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale, ako znak ochrany pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami.

Iní do studne hádzali orech, jablko, oblátku, kúsok chleba alebo cesnak, aby si nastávajúci rok zabezpečili dosť zdravej vody. Muži sa vydali zrána po čerstvú vodu a do domu ju priniesli  s vinšom: „Pán Boh daj dobrý deň, prv voda než oheň“. Keď domáci dali do vody orechy, jablká a peniaze, všetci sa v nej umyli, aby boli zdraví a bohatí.

Veľké a radostné prípravy

Viete kedy a kde vznikla tradícia zdobenia stromčeka? Poďakovať môžeme Nemcom. Tešia sa z neho od roku 1507. Koncom 18. storočia zaviala aj do našich kútov. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromom sa pripisovala veľká úcta. Tú by sme veru v dnešných časoch potrebovali zase obnoviť. Začať môžeme u našich najmenších. Kto zdobí stromček u vás?

Väčšie deti pripravovali slávnostný stôl. Verilo sa, že mŕtvi predkovia môžu so živými zdieľať Štedrovečernú večeru, preto sa pre nich prestieralo takisto. K tomuto zvyku sa tiež viazal zákaz zametania, aby sa nevymietli mŕtve duše z domu. Pod obrus alebo tanier sa tiež dávali šupiny z kapra či peniaze, aby ich mala rodina v nasledujúcom roku dostatok.

Podľa tradícií nôž na vianočný stôl nepatril, chlieb sa teda nekrájal ale otec z neho odlamoval. V niektorých domácnostiach nohy stola obkrútili reťazou, čo vyjadrovalo svornosť rodiny. Pod stôl sa dávala aj sekera. Jej ostrie malo odháňať zlých duchov.

Foto: archív ZM

Vo vianočných obradoch sa pečivu pripisoval mimoriadny význam. Okrem chleba ako božieho daru, posúchov a opekancov sa vypekali i koláče. Aj vy zbožňujete mäkučké, voňavé a pestré medovníky? Dostatok pečiva mal byť predzvesťou hojnej úrody v nastávajúcom roku.

Spletené cesto oddávna symbolizovalo pevnosť a súdržnosť rodiny, vianočka na stole nesmela chýbať. Ježiškova kaša. Tú si obľúbili hlavne ľudia na Považí. Krupica s mliekom, poliata maslom, posypaná cukrom alebo poliata medom. Rodina si ju vychutnávala spoločne z jedného taniera alebo misy.

K štedrému dňu sa viazali aj pranostiky:

„Aký je čas na Adama a Evy, také budú nasledujúce dni“
„Na Vianoce blato, na Veľkú noc sneh“
„Keď je na Štedrý deň mnoho hviezd, bude mnoho zemiakov“

Konečne je tu Štedrý večer

Ešte pred samotnou večerou gazdiná cesnakom v mede urobila mužovi a deťom na čelo krížik. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a každému dal z neho kúsok, čo znamenalo, že rodinu tvorí každý jej člen, ako kúsky tvoria jabĺčko.

Ak mal jadrovník rozkrojeného jablka tvar hviezdy, očakávalo sa v rodine šťastie a majetok, ak tvar kríža, dala sa očakávať choroba, ba aj smrť. Nepekný jadrovník alebo červík, znamenali chorobu, nešťastie, zármutok. Brali ho ako upozornenie, že sú potrebné zmeny v živote, nie ako nezvratný osud.

12 jadierok ako 12 mesiacov sa vložilo do misky s vodou – koľko ich vyplávalo, toľko bude suchých mesiacov. Alebo zo škrupiniek orechov vytvorili loďky s malou horiacou sviečkou. Vložili ich do umývadla alebo nádoby s vodou.  Ak zostanú spolu, rodina bude počas roka pohromade. Koho lodička sa oddelí, ten sa vydá do sveta. Čia sa prevráti, toho postretne nešťastie. Aj v tomto prípade išlo o upozornenie.

Foto: shutterstock.com

Večeru otvorila rodina modlitbou, poďakovaním za všetky dary a prípitkom z jedného pohárika. Otec zvykol zavinšovať:

„Vinšujem vám tieto slávne sviatky Krista Pána narodenie,
aby vám dal pánboh zdravie, šťastie, božské požehnanie,
a po smrti kráľovstvo nebeské, aby ste obsiahnuť mohli
a čo si od pánaboha žiadate.“

Na stole nechýbali chlieb, cesnak, med, oblátky ako symbol božieho tela, kapustnica, ryba ako symbol kresťanstva, zemiakový šalát, opekance – pupáky, bobaľky posypané makom, ktorý symbolizoval hojnosť a bohatstvo. Usmievala sa na nich vianočka, všakovaké koláče a samozrejme ovocie.

Niekde namiesto kapustnice ukuchtili ženy šošovicovú, hrachovú alebo hríbovú polievku. Strukoviny symbolizovali blahobyt – toľko peňazí ako šošovice či hrachu v hrnci. Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. Z večere ľudia nič nevyhadzovali, odložili z každého jedla domácim zvieratám.

„Pán Boh daj večer dobrý, veselý, tohto domu hospodárovi!…“ začuli neskôr domáci pod oknami mládež, ktorá spievala vianočné piesne. Každého gazdinky potom obdarovali sladkými dobrotami.

Aj dnes sa pre katolíkov Štedrý deň končí polnočnou omšou. Oslavujú narodenie Ježiša Krista. Krásnu bodku za celým obradom dáva vianočná pieseň „Tichá noc, svätá noc“, kedy sa kostol ponorí do tmy a žiaria iba zapálené sviečky a šíri sa do diaľky spev veriacich.

Foto: pixabay – StockSnap

Večerné ilúzie našich predkov môžu spríjemniť a umocniť všetky krásne pocity a náladu, ktorá nami lomcuje. Samozrejme najkrajší zážitok z tajuplných Vianoc a zvykov majú hlavne deti. Preto veľa z nich vo svojej rodinke určite s radosťou „zakorením“. A nám dospelým sa možno myseľ zatúľa do svojho detstva, ako sme sa radostne a zvedavo krútili okolo stromčeka plného farieb a svetielok.

Nech nám všetkým tento rok prinesie veselé Vianoce, pri ktorých si vždy uvedomíme, že každý šťastne a v zdraví prežitý deň v kruhu najbližších je sviatkom. A bude úplne jedno, aká vec čaká na nás pod stromčekom. Nech máme iba pekné hviezdy ukryté v jabĺčkach.

Ak ste na ten váš vianočný zvyk v tomto článku nenarazili, napíšte nám o ňom do komentára. Alebo sa pochváľte fotkami vašich dekorácií či prestretím vianočného stola. Určite sa radi viacerí inšpirujeme 😊

 

Autor: Monika
Zdroje: Tradície na Slovensku – PhDr. Zora Mintalová Zubercová; slovenske-zvyky.webnode.skvianoce.sk ; vianoce.skskolskyservis.teraz.sknajmama.aktuality.sk