9.11. SVETOVÝ DEŇ SLOBODY

Vyhlásil bývalý americký prezident George Bush v roku 2001. Dátum, ktorý zvolil, súvisí aj so slobodou v Európe, ktorá sa začala šíriť pádom Berlínskeho múru 9. novembra 1989, symbolu rozdelenia Nemecka a celej Európy.

V tento deň bol zbúraný Berlínsky múr a ukončený komunistický útlak. Je oslavou víťazstva nad komunizmom, oslavou sily slobody a demokracie, oslavou ľudských práv, slobôd a ľudskej dôstojnosti.

Vedenie bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) oznámilo 9. novembra 1989 obyvateľom túžobne očakávané zmeny v oblasti cestovania na Západ. To viedlo prakticky k „masovému útoku“ občanov bývalej NDR na pohraničné priechody s Nemeckou spolkovou republikou (NSR) a na priechody do západnej časti Berlína, takže pohraničníci nakoniec rezignovali aj na formálnu kontrolu cestovných dokladov.

Rozhodnutiu predchádzali stupňujúce sa protesty angažovanej verejnosti a utečenecká vlna, ktorá už od leta 1989 znepokojovala aj predstaviteľov spriatelených krajín vrátane bývalého Československa. Od chvíle, keď mohli občania NDR vycestovať na Západ cez Maďarsko i Československo, bol pád Berlínskeho múru iba otázkou času. Múr začali búrať 22. novembra 1989. O rok neskôr došlo k znovuzjednoteniu Nemecka, rozdeleného od konca druhej svetovej vojny.

KRVAVÝ MÚR

V auguste 2009 zverejnilo súkromné Múzeum Berlínskeho múru informáciu, že na bývalých nemecko-nemeckých hraniciach, teda nielen pri prekonávaní Berlínskeho múra, prišlo v rokoch 1945-89 o život 1347 ľudí. Berlínsky múr, symbol rozdelenia povojnového Nemecka a bipolárneho sveta, postavili 13. augusta 1961. Oddeľoval hlavné mesto bývalej NDR od Západného Berlína. Cieľom bolo zabrániť úteku civilistov do sektorov kontrolovaných spojencami, upevniť separáciu Západného a Východného.

Po skončení vojny bolo Nemecko na základe Postupimskej konferencie rozdelené do štyroch okupačných zón a podobne bolo aj hlavné mesto Berlín rozdelené do štyroch sektorov. Železná opona medzi východnou a západnou časťou sveta sa začala v Berlíne spúšťať už v roku 1946.

Najprv potrebovali ľudia, ktorí chceli navštíviť západné okupačné zóny Berlína, vnútorný pas. Ten v sovietskej zóne a neskôr v NDR vydávali v obmedzenom množstve. Okrem služobných ciest dostalo do roku 1953 povolenie navštíviť rodinu len niekoľko šťastlivcov. Začiatkom roka 1961 opustilo východnú časť mesta približne 1000 ľudí denne.

Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností urobiť opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov. K rozhodnutiu došlo po konzultáciách a stretnutiach najvyšších predstaviteľov Varšavskej zmluvy v Moskve.

V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR – armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií – hranice k západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východnou a západnou časťou mesta. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch vybudovali opevnenie – Berlínsky múr, ktorý mal celkovú dĺžku 165 kilometrov a až do roku 1989 rozdeľoval mesto a jeho obyvateľov na dve časti.

V lete roku 1989 sa na zastupiteľských úradoch západných krajín v poľskej Varšave, maďarskej Budapešti a českej Prahe začali zhromažďovať tisíce občanov NDR, žiadajúcich o možnosť vycestovať na Západ. Situácia sa stávala neúnosnou. 9. novembra 1989 člen politbyra Socialistickej zjednotenej strany Nemecka (SED) Günther Schabowski oznámil, že vláda NDR zrušila obmedzenia, ktoré bránili občanom NDR v ceste na Západ. Berlínsky múr otvorili najskôr na vybraných miestach, neskôr ho, až na malý úsek, zbúrali úplne.

Kalendár medzinárodných dní pre nás pripravujú „slobodní ľudia“ zo spoločnosti www.fsgroup.sk a www.goaart.sk.
Foto 2: mashable.com
Zdroje: teraz.skkalendar.azet.sk