6.8. SVETOVÝ DEŇ BOJA ZA ZÁKAZ JADROVÝCH ZBRANÍ

V tento deň pred 72 rokmi zhodilo americké letectvo jadrovú bombu na japonské mesto Hirošima. Nestačilo. O tri dni neskôr zbombardovalo jadrovou náložou aj mesto Nagasaki. Ide o jediný štát, ktorý použil jadrové zbrane proti civilistom. V júli tohto roka sa 122 štátov OSN dohodlo na historickej zmluve o zákaze jadrových zbraní. 

Samotný útok na japonské mestá si vyžiadal asi 75 tisíc obetí. Celkový počet obetí oboch atómových útokov so všetkými jeho následkami po dnešné dni dosiahol vyše 350 tisíc.

Bomby na Hirošimu a Nagasaki odsúdili vysokí vojenskí dôstojníci Eisenhower a MacArthur. Admirál William D. Leahy, šéf Trumanových osobných poradcov, povedal: „Použitie tejto barbarskej zbrane neznamenalo pre nás nijakú materiálovú pomoc vo vojne proti Japonsku. Chovali sme sa podľa etického štandardu barbarov v rokoch temna. Vojny sa nedajú vyhrať zabíjaním žien a detí.“ Proti zhodeniu bola aj väčšina vedcov, ktorí na bombách pracovali. Ich názory boli však ignorované.

Po skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká a britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho ZSSR do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti. Ukázať svoju „silu“. Na dosiahnutie tohto cieľa si zvolili atómovú bombu.

Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou ich politického nátlaku v úsilí o svetovládu. Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá. Bomba bola zložená z uránu U-235 s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20.000 ton TNT.

V deň zhodenia bomby sa v Japonsku a na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia. Predstavuje deň proti vojne ako takej, a zároveň boj za mier. Cieľom je zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, kontroly rovnováhy jadrovej technológie, nešírenie jadrových zbraní, ich zredukovanie a odstránenie.

Medzi krajiny, ktoré vlastnia jadrové zbrane patria USA, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Izrael a Severná Kórea.

Zákaz jadrových zbraní v súčasnosti

Sú všetci aktéri súčasného medzinárodného systému schopní dohodnúť sa na spoločných pravidlách? Majú dostatočne silnú vôľu prijaté ustanovenia aj rešpektovať?…

7. júla tohto roku počas stretnutia OSN viac ako 120 krajín schválilo dohodu o zákaze jadrových zbraní. Holandsko hlasovalo proti, Singapur sa hlasovania zdržal.  Bojkotovalo ho deväť štátov, ktoré tieto zbrane vlastnia. Okrem Holandska sa na stretnutí nezúčastnila žiadna členská krajina NATO…

Štáty vlastniace jadrové zbrane chcú len opätovné potvrdenie takmer 50-ročnej Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, kde sa píše o záväzku jadrového odzbrojenia piatich mocností.

„Podarilo sa nám zasiať prvé semená sveta bez jadrových zbraní. Svet na túto správu čakal 70 rokov,“ vyjadrila sa predsedníčka konferencie OSN Elayne Whyte Gomez.

Dohoda začne platiť, keď ju ratifikuje 50 štátov. Je napísaná tak, aby sa k nej mohli pridať aj ďalšie krajiny. Požaduje nielen nevyvíjanie, nevyrábanie jadrových výbušných zariadení, ale zakazuje aj akúkoľvek prepravu a používanie jadrových zbraní a vyhrážanie sa s nimi.

Bližší komentár k tejto dohode od slovenského historika, politického analytika a publicistu si môžete prečítať tu: edochmelar.sk/pozadujme-aby-sa-slovensko-pripojilo-k-zmluve-o-zakaze-jadrovych-zbrani

Kalendár medzinárodných dní pre nás pripravujú „slobodní ľudia“ zo spoločnosti www.fsgroup.sk a www.goaart.sk.
Zdroje: facebook.com/ChmelarEduardenviroportal.skteraz.skspravy.pravda.skparlamentnilisty.cz