a nositeľa Nobelovej ceny za mier Martina Luthera Kinga (* 15. január 1929 – † 4. apríl 1968), ktorý je považovaný za jedného z najvýznamnejších vodcov americkej histórie.
V roku 1955 viedol bojkot verejnej dopravy v Montgomery po tom, čo Rosa Parksová odmietla uvoľniť svoje miesto v autobuse bielemu pasažierovi.
Wikipédia – slobodná encyklopédia o ňom ďalej píše, že King postupoval podľa filozofie nenásilnej občianskej neposlušnosti, ktorú predtým úspešne presadil Mahátmá Gándhí v Indii.
Uvedomil si, že organizované nenásilné protesty proti rasistickému systému južanskej segregácie (známe ako Zákony Jima Crowa) za volebné práva černošskej menšiny povedú k obsiahlej informovanosti prostredníctvom médií.
Reportáže a televízne zábery na každodenné ponižovanie a neprávosti páchané na černochoch a násilie zo strany zástancov segregácie vyvolali vlnu sympatií s hnutím za občianske slobody, ktoré sa stali najdôležitejšou politickou otázkou začiatku šesťdesiatych rokov v Spojených štátoch.
King, podľa Nobelovej Nadácie rokoch 1957 – 1968 precestoval viac ako šesť miliónov míľ, predniesol asi 2500 prejavov, viedol početné protestné pochody a bol viac ako 20-krát zatknutý. Cenu dostal rok po pochode na Washington, D.C.
Pred zhromaždením 250 000 ľudí proklamoval svoju nádej, že „jedného dňa … synovia bývalých otrokov a synovia bývalých majiteľov otrokov budú schopní spoločne zasadnúť za stôl bratstva… a že moje štyri malé deti budú raz žiť v národe, ktorý ich nebude posudzovať podľa farby ich pokožky, ale podľa ich charakteru.“
King bol v roku 1968 zavraždený najatým vrahom, ktorý bol následne zadržaný a odsúdený na doživotné väzenie.
V roku 1977 ho prezident Jimmy Carter vyznamenal Prezidentskou medailou slobody. V roku 1986 bol jeho sviatok Martin Luther King Day = deň Martina Luthera Kinga ( slávi sa každé výročie jeho narodenia ) prehlásený za národný sviatok Spojených štátov. V roku 2004 posmrtne obdržal Zlatú medailu Kongresu.
