20.10. MEDZINÁRODNÝ DEŇ STROMOV

Každý rok ubudne viac ako 15 miliónov hektárov lesa. Ak nebudú stromy, nebude kyslík, nebudeme my. Lesy bez nás prežiť dokážu, my bez nich nie. Pokrývajú približne 31% povrchu našej planéty.

Poklady Zeme v celosvetovom merítku

N našej planéte pokrývajú 4,033 miliardy hektárov, predstavujú 31% z celkovej rozlohy pevniny. Rozloženie lesov je nerovnomerné. Viac ako polovica výmery lesov sveta (53,3 %) sa nachádza v piatich krajinách (Ruská federácia 20,1 %, Brazília 12,9 %, Kanada 7,7 %, Severná Amerika 7,5 %, Čína 5,1 %), ale 64 krajín sveta má lesnatosť nižšiu ako 10 %. Najlesnatejším svetadielom je Južná Amerika (49 %). Najnižšiu lesnatosť má Ázia (19 %). V rebríčku lesnatosti európskych krajín zaujíma Slovensko 11. miesto s lesnatosťou 41 %. Potešiteľné je, že výmera lesov i zásoby dreva v Európe neklesajú, ale mierne narastajú.

Čo všetko nám poskytujú a prečo sú tak dôležité?

Vďaka nim dýchame – produkujú kyslík a pohlcujú oxid uhličitý, ktorý vydychujeme. Jeden dospelý listnatý strom môže produkovať toľko kyslíka, že vystačí 10 ľuďom po celý rok. Sú stále hlavným zdrojom produkcie kyslíka na Zemi.

Predstavujú malé ekosystémy, v ktorých sa každý deň odohrávajú milióny vzácnych a nenahraditeľných príbehov.

Žijú v nich aj ľudia – asi 300 miliónov ľudí žije v lesoch po celom svete, vrátane odhadovaných 60 miliónov domorodých ľudí.

Vytvárajú oázy tieňa – mestské stromy pomáhajú ochladzovať jednotlivé budovy, znižuje sa potreba elektrických ventilátorov či klimatizačných jednotiek, zatiaľ čo veľké lesy môžu obmedziť efekt „tepelného ostrova“ a dokážu regulovať teploty v celých regiónoch.

Ovplyvňujú počasie – rozsiahle lesy môžu ovplyvňovať regionálne počasie a dokonca vytvoriť svoju vlastnú mikroklímu.

Bojujú proti záplavám – vďaka svojim koreňovým systémom pomáhajú absorbovať prebytočnú vlahu, znižujú stratu pôdy, pomáhajú pri erózii a spomaľujú tok vody. Fungujú ako špongie.

Blokujú vietor.

Čistia špinavú pôdu a vzduch – dokážu absorbovať rôzne toxíny z pôdy. Dokážu zachytiť znečisťujúce látky v ovzduší, ako napríklad oxid uhoľnatý, oxid siričitý a oxid dusičitý.

Zadržujú prach a mikroorganizmy.

Vytvárajú hlukovú bariéru – niekoľko dobre umiestnených stromov môže znížiť zvuk v pozadí o 5 až 10 decibelov, teda asi o 50% pre ľudské uši.

Kŕmia nás – poskytujú nám vzácne ovocné plody, orechy, semená. Umožňujú, aby v lesnej pôde rástli huby, lesné plody a chrobáky, ktoré sú pri potravinovom reťazci zjedené vtáctvom, králikmi, rybami a lesnou zverou.

Získavame z nich veci – človek tieto obnoviteľné zdroje využíva už dlho. Vyrábame všetko, od papiera až po nábytok. To ale vo veľkej miere vedie k odlesňovaniu a plytvaniu. Vďaka poľnohospodárskemu rastu stromov a trvalo udržateľnému rozvoju lesného hospodárstva je stále celkom jednoduché nájsť zdroj dreva, z ktorého pochádzajú produkty, ktoré využívame každý deň.

Sú zdrojom relaxu a zdravia – zvyšujú našu kreativitu, urýchľujú zotavenie, podporujú meditáciu a všímavosť. Zelená farba priaznivo vplýva na celkový psychický stav.

Tradícia tohto dňa vznikla v 19. storočí v americkom štáte Nebraska z iniciatívy amerického novinára Juliusa Sterlinga Mortona. Ktorý sa zaoberal hlavne poľnohospodárstvom a bol zanieteným ochrancom prírody.

Cieľom je podporiť záujem verejnosti o lesnícku problematiku, sprostredkovať jej históriu i súčasnosť, poslanie, význam a nenahraditeľnosť. Zámerom je, aby si ľudia uvedomili estetickú, psychologickú a hospodársku hodnotu stromov a podporili tak tento deň zasadením nového.

Kalendár medzinárodných dní pre nás pripravujú „slobodní ľudia“ zo spoločnosti www.fsgroup.sk a www.goaart.sk.
Zdroje: vedanadosah.cvtisr.skinterez.skezahorie.skstromzivota.skradava.sk